Autor je umelec a publicista
„Prebudili sme sa do nového sveta,“ zaznievalo často potom, ako 24. februára 2022 ruské vojská vpadli na Ukrajinu.
Mnohí sme do posledného okamihu odmietali uveriť, že by bol Putin schopný začať plnoformátovú vojnu proti svojmu susedovi.
Až s odstupom času sme dokázali jasnejšie čítať jeho vyjadrenia a činy, ktoré viedli k tomuto zlomovému okamihu. A viacerí sa pýtali seba samých: ako to, že sme to predtým nevideli?
Slová o dejinnom zlome počúvame od odborníkov aj dnes, po zásadnom narušení dôvery a vzťahov medzi Európou a Spojenými štátmi americkými.
Ešte v noci z pondelka na utorok sme si mohli hovoriť, že odpudivé divadlo, ktoré počas návštevy Volodymyra Zelenského v Bielom dome zinscenoval Donald Trump s viceprezidentom Vanceom, je iba nevkusný zážitok, z ktorého sa dá jednoducho vyspať.
Zastavenie vojenskej pomoci pre Ukrajinu je však niečo, čo nám pripomína, že Trumpova šou má na tento svet skutočné následky a rozhoduje o životoch ľudí.
Podobne ako vo februári 2022 aj dnes sa mnohým rozpadajú ilúzie, vďaka čomu sa spätne dokážeme inak pozerať na procesy, ktoré sa v USA odohrávajú už niekoľko rokov.
Keď Kamala Harris minulý rok v predvolebnej diskusii varovala, že Donald Trump v Bielom dome bude požehnaním pre svetových diktátorov a autokratov, presne opisovala realitu, akú dnes žijeme.
Ak máme hovoriť o ilúziách a ich dôsledkoch, je dobré pripomenúť si aj vytriezvenia, aké sme zažili na Slovensku. Napríklad keď sme sa upokojovali, že to, čo Fico hovoril v predvolebnej kampani, bola iba predvolebná rétorika, a očakávali sme, že po voľbách sa zmení na zodpovedného štátnika.
Alebo keď sme niečo podobné čakali od Petra Pellegriniho aj napriek jeho politickej minulosti.
Všetko to, čoho sme boli svedkami za posledné roky, ukazuje, aké nebezpečné je živiť falošné nádeje. Obzvlášť v tak dramaticky sa meniacom svete, kde rozhodnutia politických lídrov môžu predurčiť trajektóriu celých štátov na dlhé roky dopredu.
Ficova cesta za Putinom, jeho fotka s Muskom (tým Muskom, ktorý navrhuje vystúpenie USA z NATO), koketovanie s americkou krajnou pravicou, inklinácia k autokratickým lídrom, podkopávanie jednotného postoja EÚ k Ukrajine a izolovanie Slovenska od prirodzených spojencov, to všetko nemožno zľahčovať tvrdením, že ide iba o neškodné divadlo pre domácu politickú scénu.
Z pohľadu voliča malej stredoeurópskej krajiny ležiacej na východnej hranici EÚ je zmysluplnejšie zbaviť sa ilúzií a začať skutočne vnímať premiéra Roberta Fica ako existenčné ohrozenie Slovenska.
